JAROSLAVA TRSTENSKÁ

Umenie je súčasťou sveta, s nespočetným množstvom vývojových smerov. Stále je v pohybe, stále sa mení. Často je samotné tvorcom zmeny. Je krásne ho vnímať a i vďaka nemu formovať vlastnú existenciu. Už desaťročia sledujem snahu i ambície ľudí, ktorým je blízka niektorá z umeleckých disciplín, a práve ňou sa snažia pred viesť, ako vnímajú svet. Spoznávam snaženie jedincov vyjadriť nevysloviteľné. Namaľovať vlastný svet z osobnej perspektívy. Nezávisle od rokov, foriem školenia či jeho znalostí. A teším sa z úspechov tých tvorcov, ktorí to dokážu. Najmä v abstraktnom prejave, v tom, ktorý dáva divákovi slobodu i radosť.

Maliarska cesta, ktorú začala Jaroslava Trstenská, je charakterizovaná abstraktným expresionizmom. Charakter a istota jej autentického rukopisu sú čoraz zreteľnejšie. Skúsená dáma, bohatá na poznanie a veľkorysosť, maľuje obrazy s čarom farebne tvarového zážitku, ale i hľadania. Jej nová tvorba je príjemným prekvapením najmä v originalite lineárneho uplatnenia. Páči sa mi, ako pracuje s farbou. Analyzuje ju a následne esteticky tvorí vždy nové pôsobivé štruktúry. V nich vznikajú prvky archetypov i myšlienky, v ktorých napriek abstraktnému podkladu možno nájsť konkrétny význam. /Kríž, stromy, oheň…/ Na pôsobivo spracovanej farebnej ploche vie umiestniť detail, náznak pierka či listu a u diváka automaticky vznikajú rôzne asociácie. Inšpiratívne sú jej pohľady do večnosti, akési okná do iných svetov. Príbeh s množstvom existencionalistických detailov sa odvíja celým jej dielom. Jej sľubný rozbeh a živý vývoj sú hodnotným prekvapením pre diváka. V autorkinom bratislavskom ateliéry vzniká tvorba s dobrou perspektívou.

Ľuboslav Moza